Sebavedomie študentov a jeho súvislosť s autoritou učiteľa

V rozhovoroch so študentmi sa psychológ nevyhne otázke seba vnímania, seba hodnotenia, posúdenia svojich možností, sebavedomia.

Sebavedomie je súhrnný výraz pre seba hodnotenie, sebaúctu, seba ocenenie, sebadôveru... To všetko úzko súvisí s uvedomovaním si vlastnej  psychickej, fyzickej i sociálnej totožnosti (čiže ako vnímame seba a svoje miesto vo svete okolo seba ).

Od narodenia sa pohybujeme medzi ľuďmi, reflektujeme ich postoje a hodnotenia a skladáme si mozaiku svojho Ja. Do istého veku veľa času strávime v prostredí priam nabitom spätnými väzbami na nás a náš výkon, v prostredí školy.

Na formovanie sebavedomia teda vplýva okrem rodičov, rovesníkov, aj autorita, ktorá patrí do tohto prostredia, čiže pedagóg ( môžeme použiť aj množné číslo).

Vieme, že slovo autorita môže mať minimálne dva významy, môže ísť vzhľadom k rozloženiu úloh o autoritu formálnu, alebo o autoritu, vzbudzujúcu rešpekt a uznanie, neformálne pôsobiacu. Nevylučuje sa spojenie oboch.

Psychológovia sa zhodnú v tom, že osobná autorita učiteľa závisí  od toho, čo nazývame kompetenciou a tá sa týka oblasti výkonovej, odbornej, osobnostnej, spoločenskej a motivačnej.

Čo pôsobí podporne na sebavedomie študentov v kontakte s učiteľmi? :

• úcta a porozumenie pre študenta
• znalosti a profesionalita pedagóga
• ochota niesť osobnú zodpovednosť a akceptovať dôsledky svojich rozhodnutí
• schopnosť podporiť študenta ako človeka
• schopnosť kombinovať humor a veľkorysosť s prísnosťou a dôslednosťou
• schopnosť zvládať svoje citové stavy
• schopnosť dávať konkrétnu spätnú väzbu (pochvalu i kritiku)

Čo sa potrebuje (v záujme svojho sebavedomia) naučiť a ďalej rozvíjať študent?:

• jasne a primerane vyjadriť svoje pocity
• požiadať o to, čo potrebuje
• prijať oprávnenú kritiku a poučiť sa z nej
• odmietnuť manipulačnú kritiku
• uzatvárať kompromisy
• prijať odmietnutie bez pocitu porážky svojho ja
• spolupracovať
• vedieť počúvať iného

Čo sa osvedčuje vo vzájomnom dialógu? :

• prijímať oponenta svojho názoru nie ako nepriateľa, ale ako partnera v rozhovore, pri hľadaní riešenia
• snažiť sa druhému porozumieť
• jasne formulovať prípadné námietky
• neznižovať dôstojnosť druhého
• nevydávať tvrdenia bez dôkazov za argumenty
• neodbehovať od témy rozhovoru
• nedávať nepriame otázky
• nesnažiť sa mať za každú cenu posledné slovo

Komunikácia učiteľov so žiakmi nesie riziko citovej záťaže. Je veľa faktorov, ktoré môžu znižovať učiteľovu empatiu, zvyšovať sociálny dištanc, podporovať hnevlivosť, ironizovanie, neprimeranú kritiku, čo študentom vadí. Učiteľom zas vadia negatívne postoje študentov k práci, ťažkosti s motiváciou študentov, nedostatok času na relaxáciu, zlé správanie študentov, a iné negatívne sociálne faktory. Pre obe strany je zdrojom príjemných pocitov a radosti z práce ak sa nájdu v smere snaženia a vedia si uľahčiť cestu, po ktorej kráčajú, prípadne sa na nej podržia.

Vzájomne sa totiž potrebujú.