Do sveta študenta strednej školy a do jeho vzťahového rámca patria napriek všetkým predpokladom na dôležité miesto aj rodičia. Ešte stále majú vplyv na jeho seba obraz a sebaúctu a významnou mierou ovplyvňujú jeho prežívanie, ktoré sa odráža v pocitoch pohody, alebo nepohody.

Tieto vzťahy však práve v tomto období prechádzajú rôznymi zmenami, ktoré môžu mať za následok nižšiu mieru vzájomnej akceptácie., pri možno paradoxne väčšej potrebe porozumenia, často bez slov, zvýšený výskyt slovných konfliktov, redukciu prejavov nehy a pozitívneho prijímania medzi členmi rodiny. Toto často vyvoláva stres na oboch stranách a hrozí ustrnutím vo vzájomných obviňovaniach, čo často vedie u dieťaťa k rezignácii a uzatvoreniu sa a u rodiča k neistote, keďže prestali fungovať zaužívané schémy správania. Následkom na strane rodiča býva neraz manipulujúce jednanie, majúce vyvolať u dieťaťa pocity viny, zvýšená kritickosť, alebo taktiež obmedzenie komunikácie.

Pred niekoľkými rokmi som v rámci kraja realizovala vcelku reprezentatívny prieskum na rôznych typoch stredných škôl ( výsledky som publikovala ), ktorý analyzoval výpovede študentov o tom, ako by charakterizovali výchovný prístup svojich rodičov a ako im práve tento prístup vyhovuje. V rámci toho som zistila, že 25 % študentov vnímalo výchovný prístup rodičov ako autoritatívny a prijímaný bol asi rovnakou mierou pozitívne ako negatívne. 23 % udávalo prístup, ktorý som označila ako rešpektujúci, alebo rozumejúci, rodičia tu boli autoritou, ale zároveň aj citovou oporou pre svoje deti . Tento prístup bol vnímaný absolútne pozitívne. 2O % udávalo prístup, ktorý bolo možné nazvať ako zhovievavo prijímajúci, tiež bol vnímaný pozitívne. 16 % udávalo takzvane liberálny prístup, pri ktorom sa kládol dôraz na vlastnú zodpovednosť dieťaťa a jeho samostatnosť aj pri zvládaní rôznych situácií v živote jeho, alebo rodiny. Tento prístup bol vnímaný viac negatívne ako pozitívne. 13 % udávalo kritický a manipulujúci prístup, prijímaný negatívne a 3 % študentov udávali prístup, ktorý bolo možno nazvať protektívny. Charakterizovala ho prílišná ochrana, prísnosť a obmedzenia. Bol prijímaný negatívne.

Z mojej analýzy a rozhovorov vyplynulo, že v období, ktoré je nazývané adolescenciou je dôležitá citová atmosféra rodiny, záujem jej členov o seba navzájom, akceptácia potrieb členov rodiny, pocit neobmedzovania zo stany dieťaťa. Ale na druhej strane adolescenti minimálne rozporne prijímajú veľkú mieru vlastnej zodpovednosti, ak zároveň s ňou vnímajú nezáujem zo strany rodiča, prípadne jeho malé stotožnenie sa s rolou rodiča. Preto aj autoritatívna výchova, spojená s pravidlami a jasnými obmedzeniami, ale zároveň so záujmom rodiča bola prijímaná pozitívnejšie ako takzvane liberálna, ale spojená s vnímaným nezáujmom rodiča

V posledných rokoch pribudol v rodinách nový fenomén, keď často minimálne jeden, no stáva sa, že aj obaja rodičia sú dlhodobejšie pracovne v zahraničí, i dôsledky krízy, odrážajúce sa buď v hmotných problémoch, alebo v horúčkovitej snahe čo najlepšie zabezpečiť materiálne rodinu, pri čom málo času ostáva na rozhovory, alebo len vzájomné pobudnutie v pohode domova. Často sa však stáva aj to, že sa akoby zmenia úlohy a dieťa má starosť o zaťaženého rodiča, ktorého nechce ešte zaťažovať svojimi problémami. Potom vznikajú prekvapivé situácie, keď okolie nerozumie, čo sa to stalo zrazu. ...