Slovo o nadaní, tvorivosti a úspechu

Slovo tvorivosť je v bežnom ponímaní veľmi často spájané s nadaním. Zvlášť, pokiaľ ide o školy, kde je  špecifické nadanie podmienkou prijatia a predpokladá sa., že aj úspešného štúdia.

Súčasťou nadania sú aj schopnosti (reprodukčné a tvorivé) a zručnosti kombinované s vedomosťami, ale aj telesnými predpokladmi. Tvoria takzvanú  predpokladovú zložku nadania.

Táto zložka však sama o sebe nestačí na rozvoj a uplatnenie nadania. Minimálne rovnako dôležitú úlohu hrá aj ďalšia, aktivačná zložka nadania. Na nej sa okrem celkovej schopnosti aktivizovať sa  a nešpecifickej motivácie zúčastňujú aj vôľové vlastnosti (vytrvalosť, húževnatosť, cieľavedomosť) a zameranie osobnosti (stratégia myslenia, postoje hodnoty, spôsob poznávania).

Tým, čo všeobecne reguluje nadanie sú teda  intelektové schopnosti, celková aktivita, motivácia, vôľa dosiahnuť úspech a sebarealizovať sa. K tomu sa pridávajú špecifické charakteristiky, v rámci ŠÚV vnímané  napríklad ako výtvarný talent.

Aj nadaný študent však v kolektíve spolužiakov rovnakého študijného zamerania potrebuje vedieť o čom to nadanie práve u neho je. To by mal zistiť v komunikácii s pedagógom, spätnou väzbou od neho a primeranou reflexiou a seba reflexiou.

Neistota, nedostatok spätnej väzby a neznalosť svojich možností  totiž pôsobí veľmi záporne na aktivačnú zložku nadania, čiže motiváciu dosiahnuť dobrý výkon. Táto má dve tváre:

• človek chce byť úspešný preto, aby ho oceňovalo okolie
• chce uspieť preto, lebo mu ide o vec, ktorú robí. (radosť zo samotnej činnosti, sebarealizácia)

Ak má študent z nejakých dôvodov problém v aktivačnej zložke, môže pôsobiť ako niekto, kto pracuje pod svoje možnosti, neprejavuje dostatočný záujem o prácu, robí veci na poslednú chvíľu, prípadne uniká z niektorých činností a on sám máva často pochybnosti, či to všetko má zmysel, či ide správnym smerom a mnohokrát  už ťažšie hľadá energiu, zvlášť ak sa porovnáva so študentmi, ktorí sú momentálne úspešnejší..

Prípadne hľadá inú oblasť sebarealizácie a úspechu.

Práve seba zdokonaľovanie aj sebarealizácia bývajú dôležitými potrebami ľudí, ktorí niečo z pohľadu verejnosti dosiahli.

Pri vyjadreniach odborníkov o umeleckom nadaní sa za dôležitú súčasť umeleckého nadania považuje aj schopnosť „ prežívať“. Môžeme si to predstaviť ako istú vnímavosť, schopnosť uvoľniť sa a nechať veci na seba pôsobiť, imagináciu, a pod.

Ďalej tu patrí aj schopnosť umelecky hodnotiť a umelecky sa vyjadriť.

Umelecké hodnotenie začína svojráznym umeleckým vnímaním sveta a jeho problémov, vytvorením vlastného názoru.  Práve toto môže byť proces, pri ktorom sa niekedy  študent so svojim vnímaním cíti osamelý, alebo nepochopený, prípadne má v sebe zmätok (častá téma rozhovorov medzi psychológom a študentom umeleckého zamerania).

Vnímavosť a otvorenosť ku svetu a skúsenostiam patrí aj k atribútom tvorivosti. Tvorivosť je spájaná aj s ochotou riskovať a myšlienkovou flexibilitou. A sama sa dá zlepšovať a zdokonaľovať.

Podstatnými, aj testovo merateľnými zložkami tvorivosti sú fluencia (množstvo nápadov na nejaký podnet), flexibilita (rozmanitosť nápadov) a originalita (jedinečnosť nápadov v určitom kontexte).

K tvorivosti však patrí aj schopnosť predefinovania, zmeny významu informácie, citlivosť na problém (vidieť nedostatok, medzeru, možnosť vylepšenia) a elaborácia ako schopnosť vypracovať riešenie do podrobností.

Toto všetko sa dá získať aj prácou na sebe a pomáha k pocitu autenticity a dáva zmysel i radosť do každodenného života (samozrejme s uspokojivými vzťahmi a všetkým ďalším, čo k plnohodnotnému životu patrí).