Ako zvládať situácie nabité negatívnymi emóciami

Častá otázka študentov, ale nielen ich  sa týka situácií, keď majú pocit, že ich niekto neprávom osočil, reaguje nahnevane a oni nevedia čo sa vlastne deje a ako a či vôbec majú reagovať. Prípadne, ako zvládať vlastné negatívne emócie, hlavne v blízkych vzťahoch. Je to téma na dlhšiu debatu, prípadne tréning komunikačných zručností. Ale nateraz aspoň zopár osvedčených rád:

Na nahnevaného jedinca reagujeme tak, že:

• ho informujeme , že vnímame jeho vyjadrovanie, že si uvedomujeme jeho pocity zlosti a počujeme nahnevané výroky („ áno, počujem ťa..., ja ťa vnímam..., chápem, čo chceš povedať... viem, čo tým myslíš...)
• keď je náprotivná strana veľmi nahnevaná, ubezpečme ju, že jej hnev vnímame a priznajme sa k vlastnej neschopnosti to teraz riešiť („ neprekričím ťa, asi nebude vhodné riešiť problém teraz...“)
• ak pokračuje v zlostných výpadoch máme asertívne právo odísť, tým neodmietame jedinca, ale zotrvanie v tejto situácii. Informujme ho, že po jeho upokojení sme ochotní vrátiť sa k riešeniu problému

Ako čeliť slovnej agresii:

• neprijať agresorovu definíciu situácie ( pre každého agresora je daná situácia vždy situáciou boja, napadnutia, vystrašenia, alebo zdeptania druhého), a tým sa nestať jeho protivníkom, alebo obeťou

• empaticky pochopiť ( ak sa dá ) agresora, to znamená vidieť situáciu jeho očami, nestratiť nadhľad

• uvedomiť si, že ak sa nejedná o jedinca s poruchou osobnosti ( psychopata), tak to bude len trpiaci, alebo zaslepený jedinec, ktorý terorizuje okolie a môže byť skôr hodný súcitu ako hnevu ( skrátka, pomyslíme si s nadhľadom  to známe „ ty chudák...“ )

• uvedomiť si, že eticky sme v prevahe

• myslieť však aj na to, že súcit neznamená, že sa nebudem chrániť pred nebezpečenstvo

• vlastná ochrana by však mala byť zbavená nenávisti

Čo robiť, ak sme sami nahnevaní :

• pokúsme sa tomu druhému formulovať príčinu svojho hnevu ( „ nahnevalo ma, že si neprišla na dohodnuté stretnutie“ )

• presne označme správanie, ktoré zapríčinilo tieto emócie ( „ nechcem, aby si sa zaradila medzi ľudí, čo  nedodržiavajú slovo“ )

• musíme počítať s odpoveďou typu „ je mi to jedno“, a tak si pripravíme iné alternatívy, napr. kompromis

• vedzme, že za výsledné riešenie sme zodpovední sami, druhá strana môže povedať „ nie je to môj problém“

Ak chceme kritizovať :

• zvoľme vhodný čas a miesto

• nejednajme pod vplyvom emócií

• choďme priamo k veci („ potrebujem s vami,,,) a hovorme v prvej osobe

• formulujme problém, myslime na to, že kritizujeme napríklad  správanie a nie osobu samotnú

• požiadajme o odpoveď a dajme iným príležitosť vysvetliť ich pohľad na situáciu

• preberme možnosti riešenia, požiadajme kritizovanú osobu o návrh riešenia

• formulujme riešenie, zopakujme stručne, čo bolo povedané a potvrďme si správnosť záveru .

Spracovala : Dr. Truksová